Severná časť Levického okresu patrila historicky do dvoch žúp – Tekovskej a Hontianskej. Ich prirodzenú hranicu tvorilo zhruba  rozvodie Hrona a Sikenice a Levice ležia vlastne na hranici žúp . Aj keď župy už sto rokov neexistujú, 9 storočí ich existencie (najskôr ako kráľovské komitáty) nechalo nezmazateľný kultúrny odkaz. Ten sa pokúša mapovať zaujímavá výstava Moniky Miškovičovej Savovej v našej Kúrii pod názvom „Nazrime do minulosti Tekova a Hontu“. Vernisáž výstavy sa konala v nedeľu 1. júla popoludní za účasti predstaviteľov krajskej a miestnej samosprávy. Stretla sa so záujmom občanov Bátoviec i občanov okolitých obcí.

Vlastná vernisáž bola poňatá ako svadba, keď mladá nevesta z čilejkárskeho Tekova si vezie výbavu k mladému zaťovi do Hontu. Uvádzali ju Peter Frank a Lucia Bátovská zo Starého Tekova. Podujatie obohatili aj piesne v podaní detskej ľudovej hudby z Veľkých Kozmáloviec a domácej Mužskej speváckej skupiny Bátovčan. Poetické vyznanie dôverného znalca tohto regiónu Andreja Chudobu z jeho knihy „Od Tekova vietor veje“ predniesli hostia vernisáže.

Starosta Ing. Peter Burčo oficiálne privítal podpredsedu VÚC NSK PaedDr. Igora Édera, poslanca VÚC NSK Csabu Tolnaia, prednostu Okresného úradu v Leviciach Ing.  Gabriela Buzásiho, starostov okolitých obci a poslancov OcZ.

Monika Miškovičová pripomenula celú anabázu prípravy výstavy. A aj obdarovávala tých, ktorí jej najviac pomáhali. Zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Mgr. Oľga Leštáková zozbierala staré materiály o škole a darovala ich na výstavu. Darček prevzal riaditeľ školy PhDr. Roman Salinka. Tri kľúče od Kúrie si prevzali Miroslav Ďurček, starosta Ing. Peter Burčo a Danica Ráchelová. Danici Ráchelovej odovzdala aj darček za pomoc pri organizovaní výstavy.

Autorka srdečne poďakovala tým, ktorí jej pomáhali - Jozefíne Mäsiarovej, aj Milanovi Vrablecovi a Stanovi Uhrínovi, všetci sú z Novej Dediny. Vicežupanovi Igorovi Éderovi, ktorý prevzal patronát nad výstavou, župnému poslancovi Csabovi Tolnaiovi, riaditeľovi Regionálnej agentúry cestovného ruchu Tekov Denisovi Marosymu a manžérke o.z. Tekov – Hont Monike Slížikovej. A samozrejme domácemu pánovi starosti Ing. Petrovi Burčovi a pracovníkom Obecného úradu, ľuďom na aktivačných prácach i seniorkám z Klubu dôchodcov, miestnym dobrovoľným hasičom a zvlášť ich veliteľovi Miroslavovi Ďurčekovi.

Starosta odovzdal autorke výstavy ďakovný list a kyticu kvetov.

Výstava prináša pohľady do minulosti dvoch historických žúp a dnešných kultúrnych regiónov Tekova a Hontu prostredníctvom niekoľkých expozícií. Už pri vstupe vás očarí krása krojov z niekoľkých tekovských a hontianskych obcí. Veď pani Miškovičová je ich veľkou znalkyňou. Je tu parta z Kozároviec aj hontianska parta, ktorú mala na hlave mladá nevesta. Z regiónu Hont je tu ženský kroj z Bátoviec, zapožičané kroje z Devičian, Senohradu, z Hrušova a zaujímavý je aj maďarský, palócky kroj z Vinice. Tekov zastupujú čilejkárske kroje z Novej Dediny a z Rybníka. Aj je tu aj kroj z Kozároviec. Kroj sviatočný i kroj pracovný, aký sa nosil pri hrabaní sena, či pri žatve.
Ďalšou časťou výstavy je šľachtická izba zriadená v tradičnom duchu bátovskej Kúrie. Tu nájdete množstvo zaujímavých exponátov zo šľachtických rodín, napríklad dobový nábytok, odevy barónky, porcelán a rôzne iné. Exponáty pochádzajú zo skromnej zbierky z pozostalosti po barónke Antónie Andreánskej, ktorá sa vydala v roku 1856 do Levíc.
Tretiu časť výstavy tvorí tradičná ľudová izba katolíckeho a evanjelického roľníka z prvej polovice 20. storočia, doplnená keramikou, tkaninami, ľudovým nábytkom či odevom. Návštevník môže vidieť starej chyži, ako ľudia voľakedy bývali a žili. 
Štvrtá časť pozostáva z expozície tradičného ľudového náradia, nástrojov a úžitkových predmetov každodennej potreby používaných v 19. a 20. storočí. Tu môžete vidieť nástroje na spracovanie konopy, textilu, pranie (drevenú pračku), rôzne vinohradnícke a poľnohospodárske náradia, vozy, pluhy, kasne, trlice, atď. „Náradie sa používalo rovnaké, len je iný kroj, iné nárečie a v Honte sú aj obce s evanjelickým náboženstvom a.v. Len náš tekovský, čilejkársky kroj je viac vyčačkaný, nablýskaný. Tým že od nás viac chodili do Ameriky, odkiaľ posielali veci a naše ženy sa viac nosili,“ vysvetľuje autorka výstavy.

Umiestnený je tu na poschodí aj voz (museli ho vynášať rozobratý), na ktorom je nainštalovaná svadba, ako si nevesta z čilejkárskeho Tekova vezie výbavu k ženíchovi do Hontu. Počas vernisáže bola scénka aj riadne zinscenovaná. Nevestou bola Lucia Sulačeková Tóthová z Rybníka a mladým zaťom bol Michal Alkus z Bátoviec,
V poslednej, štvrtej časti máte možnosť nazrieť do obdobia socializmu, zaspomínať si na socialistické uniformy, magnetofóny, rádiá, nájdete tu zariadenie socialistickej školy a množstvo zaujímavých predmetov. Mnohé už pripadajú ako kuriozity. Nechýbajú socialistické heslá, ktoré návštevníka prenesú polstoročie naspäť.

A ako vznikol nápad zorganizovať takúto jedinečnú výstavu?

„Doteraz som sa venovala propagácii nášho čilejkárskeho regiónu, pochádzam z Rybníka. Viacerí moji známi z Hontu my vraveli, prečo len čilejkári, prečo nevymyslím aj niečo spoločné, že aj oni majú peknú históriu, aj kroje,“ vysvetľuje pani Miškovičová.

A prečo je výstava práve v Bátovciach?

 „V Bátovciach sme otvorení všetkým aktivitám, ktoré môžu pomôcť prezentácii našej obce i regiónu. Máme strategickú polohu, sme na rozhraní Tekova a Hontu, voľakedy sme boli Hont, teraz sa viac tlačíme k obciam Tekova, lebo patríme do Nitrianskeho samosprávneho kraja,“ vysvetľuje starosta Peter Burčo jeho ochotu poskytnúť priestory pre výstavu. Treba  dodať, že Bátovce boli jedným z troch okresných miest Hontu.

 „Keď sme sa na začiatku s pani Monikou rozprávali, že bude dáka výstava, myslel som si, že tam len vystavíme nejaké nové exponáty. To, čo sa tam však za tri týždne práce tejto dámy udialo, je podľa mňa úžasné a aj  týmto by som jej chcel poďakovať a vysloviť úctu, za to, čo v našich priestoroch urobila. Za to, ako vyzerá naša Kúria, ktorá bola ešte pred piatimi rokmi opustená,“ konštatoval starosta spokojne.

Výstava v Kúrii potrvá od 2. júla do 30. septembra. Prístupná je denne od 9. do 17. hodiny. Prístup do Kúrie je označený smerovníkmi a informačnými tabuľami. Nie je tu síce stála služba, ale na bráne do Kúrie sú uvedené telefónne kontakty na osoby, ktoré výstavu sprístupnia. Vstupné pre dospelých je 50 centov, deti, študenti a dôchodcovia majú vstup zdarma.

ŠTEFAN RÁCHELA