Doména batovce.sk
Toto je oficiálna webová stránka obce Bátovce.
Oficiálne stránky využívajú doménu batovce.sk.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Osobnosti obce
Osobnosti obce
Samuel Čerňanský, osvietenský spisovateľ, pokrokový teológ.
Narodil sa 16. 9. 1759 v Hnúšti. V rokoch 1780-88 študoval na univerzite v Jene. V rokoch 1783-86 pôsobil v Pukanci ako evanjelický farár, potom pôsobil ako farár v Bátovciach, kde sa oženil.
Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia. Zaujímal sa o zemepis, fyziku a astronómiu, vlastnoručne si zhotovoval mapy. K jeho najvýznamnejším dielam patria: "Nejhlavnejší
pravídka slovenské dobropísemnosti" (1802) a "Památné příhody hrabětě Beňovského" (1808). Zomrel 15. 2. 1809. V Bátovciach mu 15. 10. 2000 odhalili na starej evanjelickej fare pamätnú tabuľu.
Michal Godra starší, teológ, národovec.
Narodil sa v Bátovciach 20. 9. 1770. Teológiu vyštudoval v Jene v roku 1794. Za dražovského farára bol uvedený seniorom Martinom Hamaliarom z Bátoviec. Z Dražoviec prešiel za farára do Bohuníc 15. 11. 1797. Za manželku si vzal Máriu Maróthyovú, dcéru Ondreja Maróthyho. M. Godra podpísal list, ktorým pozval prvého profesora slovenčiny J. Palkoviča do Bratislavy. Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia založenej B. Tablicom v Banskej Štiavnici v roku 1809. Zomrel 20. 3. 1815. Mal troch synov, Michala, Samuela a Jozefa. Všetci boli literárne činní, boli bratrancami (po matke) básnika Daniela Maróthyho, otca spisovateľky Eleny Maróthyovej Šoltésovej.
Ján Igor Hamaliar, literárny kritik a historik.
Narodil sa 4. 1. 1905 v Bátovciach. Po absolvovaní Gymnázia v Banskej Štiavnici študoval v rokoch 1925-29 slovenskú a českú literatúru na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po jej ukončení nastúpil pracovať ako knihovník do Verejnej a univerzitnej knižnice v Prahe. Po krátkom čase odišiel zo zdravotných dôvodov do rodných Bátoviec. Od mladosti trpel na kostnú tuberkulózu a napriek liečeniu predčasne umrel 14. 10. 1931 v Bátovciach.
Písal literárne kritiky, state, recenzie a glosy najmä o slovenskej poprevratovej literatúre. V roku 1958 vyšiel výber z jeho diel pod názvom Kritické torzo.
Martin Hamaliar, kňaz a národovec.
Narodil sa 2. februára 1750 sa narodil v. Teológiu vyštudoval v Jene. V roku 1796 bol v Banskej Štiavnici vymenovaný za superintendanta.V roku 1803 odišiel na Dolnú zem, do Sarvaša, kde žilo veľa Slovákov. Po troch rokoch sa vzdal tejto funkcie zo zdravotných dôvodov. Mal dvoch synov a dcéru. Syn Martin bol kňazom v Antalfalve (Banát), mladší syn sa stal lekárnikom v Bekesi a dcéra sa vydala za Pavla Kuzmu, ktorý účinkoval v Jabloňovciach. Martin Hamaliar zomrel 3. augusta 1812. Napísal šesť prác týkajúcich sa náboženstva a cirkevných škôl.
Albert Škarvan, lekár, tolstojovec, spisovateľ.
Narodil sa 31. januára 1869 sa narodil v Tvrdošíne. Vyrástol v Hybe. vzdelanie nadobudol v Hybiach, Levoči, Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku. Medicínu vyštudoval v Budapešti, Prahe a Innsbrucku. V rokoch 1911-1915 pôsobil ako lekár v Bátovciach. Počas vojny bol ako rusofil internovaný. Počas pôsobenia v Bátovciach vzbudzoval záujem i rešpekt domácich tým, že bol vegetarián, ale napr. aj tým, že sa sám strihal. Po vojne pôsobil ako okresný lekár v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 23. 3. 1926 v Hybiach a pochovaný je v Liptovskom Hrádku.
Bol priateľom L. N. Tolstého a prvý preložil Tolstého román Vzkriesenie. Preložil a na Slovensku vydal v roku 1907 s ruským autorom N. P. Evstifejevom prvú slovenskú učebnicu esperanta „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“. V tom roku sa zúčastnil na 3. kongrese esperantistov v anglickom Cambrige ako zástupca Slovákov. V roku 2007 mu v rámci osláv 970. výročia prvej písomnej zmienky o Bátovciach odhalili na budove Obecného úradu pamätnú tabuľu. Z iniciatívy Slovenskej esperantskej federácie mu 6. augusta 2016 pri príležitosti 90. výročia jeho úmrtia a tiež v súvislosti s konaním 101. Kongresu esperanta v Nitre odhalili na budove OcÚ aj pamätnú tabuľa v jazyku esperanto.
Ladislav Švihran, spisovateľ a prekladateľ. Narodil 15. decembra 1931 v belgickom meste Liège, kam jeho rodičia odišli za prácou. V Belgicku žil do svojich siedmich rokov. Ľudovú školu navštevoval v Kostolných Moravciach (teraz Hontianske Moravce) a Bátovciach (1938-1943), meštiansku školu v Bátovciach (1943-1947), gymnázium (1947-1952) a pedagogiku a psychológiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského] (1952-1956) v Bratislave. Po štúdiách bol rok redaktorom denníka Smena, potom až do roku 1973 redaktorom vo vydavateľstve Smena. Prekladá z ruštiny a poľštiny. Žije a tvorí v Bratislave.
Debutoval v roku 1970 popularizačnou pedagogickopsychologickou knihou Kulturizmus ducha, od roku 1973 sa písaniu venuje profesionálne. Aj jeho ďalšia tvorba je venovaná najmä faktografickým žánrom adresovaným mládeži. Získal viacero ocenení - napr. za knihu Vzácne návštevy Bratislavy získal česko-slovenskú cenu Egona Ervína Kischa. Získal aj Cenu Vojtecha Zamarovského a Cenu M. Ivanova za trvalý prínos pre českú a slovenskú literatúru faktu.