Doména batovce.sk
Toto je oficiálna webová stránka obce Bátovce.
Oficiálne stránky využívajú doménu batovce.sk.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
História
História obce
Úpätie Štiavnických vrchov a okolie Bátoviec bolo oddávna vhodné na osídľovanie, čo naznačujú mnohé nálezy. V okolí susedných Jabloňoviec, Pečeníc a Bátoviec sa našla lengyelská keramika, dokazujúca roľnícku činnosť. Z mladšej doby kamennej sa tu objavujú sekerky, sekeromlaty, predmety podobné zmenšenému disku, guľôčky a pologuľôčky. Nálezy dokazujú aj prítomnosť Skýtov – Trákov, neskôr Keltov.
Bátovce sú prvý raz písomne doložené listinou asi z roku 1037. Je v nej zmienka o založení kláštora sv. Maurícia v Bakonybeli (v dnešnom Maďarsku, vo Vesprémskej župe). Pri tejto príležitosti ho uhorský kráľ Štefan obdaroval rozličnými majetkami a výsadami, medzi ktorými sa uvádza aj Forum Regine čiže Bátovce. Druhýkrát sú Bátovce písomne doložené z roku 1086, kde figurujú pod názvom Mercatum Regine. Išlo o opätovné potvrdenie výsad tohto kláštora uhorským kráľom Ladislavom. Z toho, že sa Bátovce spomínajú ako trh kráľovnej, sa usudzuje, že v časoch Arpádovcov boli majetkom kráľovnej. Obe listiny sa neskoršie ukázali ako falzifikáty, ale je veľmi pravdepodobné, že Bátovce existovali už začiatkom 11. storočia, lebo v zakladacej listine kláštora v Svätom Beňadiku sa nespomínajú, teda už vtedy zrejme patrili kláštoru v Bakonybeli.
Listinne je obec doložená od roku 1320, keď ju Karol Róbert daroval ostrihomskému arcibiskupovi. Od r. 1388 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko.
Bátovce sú ako mesto označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Pozoruhodné sú Matunákove štúdie, v ktorých sa zmieňuje o Bátovciach: Kráľ Karol, ktorý roku 1325 uviedol zlatú valutu, keď v tomže roku našli prvé zlaté bane v Sedmohradsku, v Nitrianskej a roku 1327 smolnické a kremnické, ihneď upozornený na bohaté banské požehnanie, ešte v tomže roku 1327 dal volať hostí, odborných baníkov a tí hneď sa valili sem za najcennejšou, zvlášť vtedy vzácnou rudou v prvom rade z tunajších vtedajších miest Štiavnice, Bystrice, Pukanca, Bátoviec …Z citovaného textu vyplýva, že Bátovce boli už v roku 1327 mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci – saskí Nemci. Usídlili sa na Slovensku už v 12. storočí a prispeli k rozvoju baníctva a rozkvetu banských miest.,
O tom, že v Bátovciach boli obyvatelia nemeckej národnosti, svedčia i niektoré doteraz používané názvy ulíc a častí obce, ako sú Pringiar, Kotrgas, Majhíbeľ a ulica Prandovská. Mená Frumbiert, Weincziller a Grosman už zanikli. Nemeckí kolonisti dali Bátovciam aj názov Frauenmarkt. Niektoré slová nemeckého pôvodu sa používajú dodnes – trajfúz, pigľajs, fusakle, hosuntrógle a iné.
Väčšina Nemcov sa odsťahovala z Bátoviec v 16. storočí, keď cisársky dvor nedokázal ochrániť mestečko pred Turkami a tí ho viackrát spustošili.
V roku 1560 dostala jarmočné právo. Erb – bašta – pochádza z 15. storočia. V 15. storočí bol zemepánom Ladislav Cseh, do roku 1543 Dobóovci, v rokoch 1543 – 1848 patrilo mestečko panstvu Levice, v 19. storočí tu mali majetky Esterházyovci. V roku 1695 v dôsledku útrap po tureckých vojnách a a stavovských povstaniach vypukla v obci vzbura poddaných proti poddanským ťarchám. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 92 domácnosti, v roku 1828 mali poštu, 193 domov a 1158 obyvateľov. V 17. storočí boli Bátovce vystavené tureckým vpádom.
Obyvatelia sa zaoberali remeslami, v mestečku bolo viacero cechov. Okrem toho sa zaoberali sa aj poľnohospodárstvom. Významné bolo kedysi vinohradníctvo. Plocha vinohradov bola kedysi podstatne väčšia. Ešte v roku 1966 bolo v obci 280 pestovateľov vinnej révy, v Jalakšovej 38. Vinohrady i vínne pivnice - ľochy predstavujú nevyužitý potenciál pre rozvoj agroturistiky. Tradíciu má v obci aj ovocinárstvo a včelárstvo.
Od roku 1780 boli Bátovce sídlom okresu, jedného z troch v Hontianskej župe. Boli ním až do 31. 12. 1922.
Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou roľníci a poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. Vznik republiky znamenal národnú slobodu, ale hospodárske krízy spôsobovali sociálne problémy, v obci bývala častá nezamestnanosť (v rokoch 1934-37 bolo v obci 250 nezamestnaných).
Do života Bátovčanov výrazne zasiahli aj svetové vojny. Okrem obetí mužov narukovaných na fronty prvej svetovej vojny a strádania rodín to boli aj udalosti tesne po vojne. V máji 1919 boli v okolí obce boje medzi československým vojskom a maďarskými boľševikmi. Bátovčania sa významne zapojili do Slovenského národného povstania. Prvého septembra vznikol v obci Revolučný národný výbor. Mnohí nastúpili v rámci mobilizácie do 1. Československej armády na Slovensku, ďalší do partizánskych skupín. V marci 1945 trvali 3 týždne prudké boje, keď Červená armáda útočila na nemecké opevnenie na Žabej hore medzi Bátovcami a Bohunicami, aby si vynútila postup na Banskú Štiavnicu.
V roku 1943 bola k Bátovciam pripojená poľnohospodárska obec Jalakšová, písomne spomínaná už v roku 1394, ktorá neskôr patrila panstvu Levice a v 19. storočí Eszterházyovcom a Schoellerovcom.
Po 2. svetovej vojne a prevrate vo februári 1948 nastali výrazné spoločenské zmeny. JRD bolo založené v roku 1949. Zlúčené JRD s obcami v Jabloňovciach, Drženiciach a Pečeniciach prežilo aj spoločenské zmeny po roku 1989, úspešne sa transformovalo a ako PD Bátovce naďalej obhospodaruje väčšinu poľnohospodárskej pôdy v obci. Okrem neho pôsobí v obci aj niekoľko súkromných roľníkov.
V Bátovciach je aj bohatá mliekarenská tradícia. Už v rokun1905 tu bola založená družstevná mliekareň. Tá síce v roku 1922 zanikla, ale v obci potom vzniklo niekoľko súkromných mliekarní. V roku 1945 dali v obci do prevádzky novú, na tú dobu modernú, mliekareň. Moderrnizovaná bola v roku 1953. Spracovávalo mlieko zo širokého okolia až do vybudovania veľkej mliekarne Milex v Leviciach v 70. rokoch.
V druhej polovici 20. storočia zaznamenala obec pokles obyvateľstva odchodom mladých ľudí do miest.. Nový impulz do rozvoja obce znamenal vznik občianskeho združenia Bátovčan. V roku 2012. Jeho členovia sa rozhodli povzniesť spoločenský život v obci.
Bohatú a stále živú tradíciu má v obci dobrovoľné hasičstvo. Dobrovoľný hasičský zbor v budúcom roku oslávi 110. výročie vzniku. Dnes má zbor 75 členov vrátane dievčat. Jediný v okrese je zaradený do najvyššej kategórie DHZ a jeden z troch takých v Nitrianskom kraji. Majú už zodpovedajúci výstroj, ako profesionáli. Najnovšie sú vybavení aj technikou na zásah proti bodavému hmyzu. Svoju pripravenosť a opodstatnenosť dokazujú bátovskí dobrovoľní hasiči viacerými promptnými zásahmi počas roka.
Kultúrny život v obci významne ovplyvnil aj príchod Divadla Pôtoň v roku 2008, ktoré sa usídlilo v chátrajúcom kultúrnom dome a jeho členovia ho postupne opravujú.
Od marca 2016 slúži občanom Komunitné centrum, ktoré poskytuje poradenstvo v oblasti sociálnoprávnej, pracovnoprávnej, vzdelania a kvality života a bývania.
Oživenie spoločenského života v obci vytvára predpoklady, aby sa navrátila niekdajšia sláva Bátoviec – mesta kráľovien.
Podstatné informácie o histórii obce boli čerpané z publikácie „Z minulosti Bátoviec“, autor Vendelín Úradník, vydal MNV v Bátovciach v roku 1970)
Vo fotogalérii sú použité fotografie z archívu Zdeňka Fořta.